Sporáky, krbové kachle a krbové sporáky majú aj napriek mnohým rozdielom niekoľko spoločných vlastností. Ak odhliadneme od skutočnosti, že sa jedná o vykurovacie telesá na pevné palivo (väčšinou drevo) je ich spoločným menovateľom šamotová výmurovka. A pri jej údržbe v dobrom stave robia často užívatelia základné chyby.
Pravdepodobne je to spôsobené jednoduchým plynutím času. Na jednej strane už sporáky, krbové kachle a krbové sporáky nie sú väčšinovými zdrojmi tepla a na druhej strane už jednoducho ubudlo skúsených používateľov.
Tí vedeli, že v sporáku či krbových kachliach treba kúriť len suchým drevom. Mokré drevo síce horí pri troche snahy tiež, ale uvoľňuje pri horení príliš veľa horúcej vodnej pary a tá neprospieva šamotovej výmurovke, ktorá znesie vysoké teploty – ale len za jedinej podmienky – že zostane suchá.
Kedysi tiež neexistoval problém, ktorý prišiel s dočasným obývaním chalúp a chát, kde sa krbové kachle a krbové sporáky často nachádzajú. Zvyčajne sú obsadené len cez víkendy a sviatky. Prípadne sa sporáky a kachle využívajú len cez vykurovaciu sezónu. V jednom aj druhom prípade vzniká problém s vlhnutím šamotu v čase, keď sa vykurovacie teleso nevyužíva. V takom prípade je potrebné na začiatku vykurovania kúriť len miernym ohňom, aby sa šamot vysušil.
A samozrejme, aspoň na začiatku sezóny skontrolovať šamotovú výmurovku. Každá prasklina či vypadnutá šamotová malta mení sporáky a kachle na potenciálny zdroj požiaru. Popri tomto nebezpečenstve je slabší výkon kachlí, ktoré už cez praskliny vo vonkajšom plášti môžu ťahať falošný vzduch úplne nepodstatný.
Samozrejme, výmurovku na sporákoch a krbových kachliach je treba nielen skontrolovať, ale aj opraviť. Nejedná sa o zložitý proces, priemerne zručný domáci majster ho zvládne aj sám. Stačí si zabezpečiť šamotovú maltu a vodné sklo, prípadne už namiešanú hotovú šamotovú hmotu.
