Hladina mora sa nebezpečne zvyšuje. Čo nám hrozí?

0
128

Vzorky zemského jadra, merania prílivu a najnovšie satelitné pozorovania odhaľujú desivú pravdu. V priebehu posledného storočia sa hladina mora zvýšila o 10 až 20 centimetrov.
Priemer zvyšovania vodnej hladiny – 3,2 milimetra ročne, sa zväčšuje závratnou rýchlosťou.

Využívanie pohonných látok a iné aktivity ľudstva či prírody spôsobili enormné zachytávanie tepla v atmosfére. Emisie spôsobujú neustále stúpanie teploty zemského povrchu. Oceány absorbujú okolo 80 percent tejto teploty.
Čím je to teda spôsobené zvyšovanie vodnej hladiny a aké následky nás môžu postihnúť, vám opíšeme v nasledujúcom článku.

Zvyšovanie hladiny ovplyvňujú tri základné faktory

Termálna expanzia
V prípade že sa voda v oceánoch či moriach neustále ohrieva, vodná plocha sa zväčšuje. Presne tento proces sa na našej planéte odohráva už niekoľko desiatok rokov.
Topiace sa ľadovce a zmenšovanie polárnej čiapočky
Väčšie ľadové zoskupenia ako sú ľadovce sa prirodzene topia každé leto. Zimné teploty a sneh, v zimnom období, by mali vyvážiť toto letné topenie. No vysoké zimné teploty spôsobené globálnym otepľovaním, majú za dôsledok nedostatočné tvorenie nových ľadovcov.

Arktická polárna čiapočka v Severnom ľadovom oceáne sa zmenšila na rekordnú úroveň 4,1 miliónov kilometrov štvorcových, z pôvodných 12 miliónov kilometrov štorcových.
Strata ľadovcového povrchu zo západnej Antarktídy a Grónska
Ľadová pokrývka Grónska a Antarktídy sa zmenšuje tempom 310 kubických kilometrov za rok. Toto zistenie pochádza z údajov družice CryoSat-2, ktorá meria hrúbku ľadovej pokrývky a ľadovcov.
Zistilo sa, že iba Grónsko samotné prichádza cca o 233 kubických kilometrov ľadu za rok, zatiaľ čo v Antarktíde je toto číslo na hodnote 78 kubických kilometrov ročne.

Aké sú dôsledky enormného zvyšovania sa vodnej hladiny?

Ak bude level vodnej hladiny stúpať rovnakou rýchlosťou aj naďalej, celá planéta je v ohrození. Medzi dôsledky patria zhoršujúce sa záplavy, strata prirodzeného prostredia pre niektoré druhy zvierat a rastlín, či znehodnotenie úrodnej pôdy a skomplikovanie hospodárstva.  Vyššia hladina oceánu môže spôsobovať silné búrky, ktoré zo sebou zoberú všetko, čo im stojí v ceste.
Medzi ďalšie nepriaznivé následky patrí kontaminácia pitnej vody, zmena flóry na pobrežiach či ohrozenie niektorých druhov divokej zvery. V konečnom dôsledku trpí aj samotná ekonomika štátu, ktorý je postihnutý častými záplavami.

Ako rýchlo a ako vysoko?

Vedci varujú, že situácia sa bude iba zhoršovať. Experti z medzivládneho panelu klimatických zmien tvrdia že vodná hladina sa zvýši od 28 do 98 centimetrov do roku 2100, čo je dostatok na to, aby oceán „spláchol“ mnoho miest na pobreží.
Iné odhady predpokladajú 7 metrový nárast vodnej hladiny, čo je dostatok na to, aby bol zaplavený Londýn.

Presný odhad výšky vodnej hladiny a dôsledkov jej nárastu nie je známy, no nepriaznivé následky, ktoré to môže spôsobiť sú nám všetkým jasné.
Globálne otepľovanie už nezvrátime, no všetci môžeme minimalizovať jeho dôsledky tým, že sa začneme zaujímať o prostredie v ktorom žijeme a vykonáme zmenu vo vlastnom živote.